MODRÝ REGIMENT (Starý modrý regiment – Altblau) najdlhšie existujúci elitný švédsky regiment v tridsaťročnej vojne(1624 – 1650) Jeden z prvních uniformovaných peších regimentov v celej histórii švédskej armády a na svete. Zúčastnil sa vätšiny vojenských ťažení a bojoval v kľúčových bitkách švédskej armády od r. 1624 do r. 1650. Svojím hrdinstvom ale aj vysokým percentom disciplíny si Altblau regiment vydobil uznanie a obdiv nielen v švédskej armáde, ale dokonca aj u nepriateľa.
Príkladom nech je zmienka Cisárskych po bitke pri Lützene: “A bojovali na tom mieste, akoby zabudli, čo je to ústup a na tom mieste aj padli.“ Modrý regiment vznikol v r. 1624 počas poľsko-švédskej vojny o Livonsko (dnešná oblasť Lotyšska a južného Estonska) z natívnych švédskych žoldnierskych jednotiek. Od r. 1632 je tento regiment spomínaný v bitke pri Lützene už ako Starý modrý regiment (Altblau regiment), ale oficiálne se tak nazýval údajne až od r. 1634. Keď v r.1635 došlo k rozpusteniu troch zo štyroch najstarších švédskych „farebných“ regimentov (Zeleného, Červeného a Žltého – vznikaly medzi rokmi 1613 až 1627), ostal ako posledný práve Altblau, ktorý potom existoval až do r. 1650, kedy bol rozpustený.
Od roku 1629 sa formovaly aj nové švédske „farebné“ regimenty (napr. Oranžový, Biely, Hnedý a niekoľko čiernych), tie však do r. 1638 zanikly. Velitelia regimentu a rok prevzatia velenia:
1624 - Hans Georg von Armin
Arnim sa narodil v Boitzenburger Land, Brandenburg. Po štúdiách vo Frankfurte (Odra), Lipsku a Rostocku nastúpil do služby na pruskom súde v Königsbergu v roku 1612, z ktorého musel v nasledujúcom roku odísť kvôli duelu.... viac
1625 – Maxmilian Teuffel
Slobodný pán von Guntersdorf a Weyerburg; Obrist (1565-17.9.1631 pri Breitenfelde) Teuffel, ktorý sa narodil v Rakúsku, bol ešte v roku 1624 kapitánom Thurnovho dvorného pluku. V roku 1625 bol podplukovníkom „Modrého pluku“ a v roku 1627 ako plukovník tohto pluku vo švédskych službách....viac
1627 – Hans von der Noth
Krátku históriu doplníme...
1629 – Hans Gaspar von Klitzing
(* 1594 v Gollmitz; † 24. júna 1644 v Kolíne nad Rýnom) bol nemecký dôstojník vo švédskych, volebných krajinách Saska, Brandenbursku a kniežacích službách Brunswick-Lüneburg, naposledy generálporučík. Bol tiež dedičom Walslebenu, Briesenu, Brahmowa a Glinicke neďaleko Cottbusu...viac
1630 – Hans Georg aus dem Winckel
(* 1671; † 18. júla 1729 v Benndorfe) bol volebný saský generálporučík jazdectva, dedič, feudál a dvorný pán v Baumersrode, Benndorfe a Körbisdorfe....viac
od 1641 – Johann Baner
Johan Banér sa narodil na hrade Djursholm v Upplande. Ako štvorročný bol prinútený byť svedkom toho, ako boli jeho otec, tajný radca Gustaf Banér a strýko, Sten Axelsson Banér (tiež tajný radca), popravení v krvavom kúpeli v Linköpingu v roku 1600....viac
od 1645 – Lennart Torstensson
Byl švédský vojak a vojenský inžinier. Jeho otec, Torsten Lennartson, byl veliacim dôstojníkom pevnosti Älvsborg. V niektorých starších, nemecky písaných, prameňoch sa jeho meno píše v chybnej podobe Leonhard Torsten Sohn...viac
do 1650 – Carl Gustaf Wrangel
Wrangel bol zamestnaný ako komorník u Gustáva II. Adolfa. Bol tiež v Lützene, kde prišiel o život Gustav II. Adolf . V rokoch 1633-1641 tu bol súčasťou regimentu Johana Banéra a zúčastnil sa niekoľkých slávnych bitiek....viac
Od r. 1636 bol Altblau regiment pravdepodobne podriadený hlavným veliteľom švédskej armády. Najvýznamnejšie bitky švédskej armády od zapojenia sa Švédska do tridsaťročnej vojny v r. 1630 – (v prevažnej väčšine uvádzaných bitiek a tažení je doložená účasť Altblau regimentu, a pokiaľ nieje uvedené inak, ide o víťazné bitky pre švédsku stranu.
6.7. 1630 – niekde sa uvádza už 4.7 – vylodenie švédskej expedičnej armády pod velením švédského kráľa Gustáva II. Adolfa na Pomoranskom pobreží Baltického mora pri Peenemünde. 17.9.1631 – bitka pri Breitenfelde 15.4.1632 – bitka na Lechu
16.11.1632 – bitka pri Lützene – padol kráľ Gustáv II. Adolf. Altblau regiment mal ťažké ztraty (63%), napriek tomu neustúpil v kritických fázach boja zo stredu bojiska ani proti niekoľkonásobnej presile, vrátane útokov ťažkej jazdy. Bitka bola nakonec pre švédsku armádu víťazná, ale ztrata kráľa na čas zastavila jej postup.
6.9.1634 – bitka pri Nördlingene – jedna z málo prehraných veľkých bitiev švédskej armády (kvôli daľšej vojne s Poľskom tu nebojovali hlavné švédske sily – pravdepodobne ani Altblau regiment) 4.10.1636 – bitka pri meste Wittstock
29.6.1641 – bitka pri Wolfenbütteli
2.11.1642 – druhá bitka pri Breitenfelde (od 27.10. 1642 obliehanie a 27.11. 1642 obsadenie Lipska)
6.3.1645 – bitka pri Jankove
3.5. – 23.8.1645 – neúspešné obliehanie Brna ( 15.8.1645 sa Altblau regiment, ako jediná jednotka, prebil až za hradby Brna, ale v poslednej chvíli bol odrazený brnenskými posilami )
17.5.1648 – bitka pri Zusmarshausene
25.7.-26.7. 1648 – obsadenie Prahy na ľavom brehu Vltavy (Hradčany, Malá strana, Petřín, Strahov, atd …) a následné neúspešné pokusy o dobytie pravého brehu. Boje trvaly aj po uzatvorení Vestfálskeho mieru (24.10.1648), ktorý tridsaťročnú vojnu ukončil , až do novembra 1648. Švédi z Prahy odišli po podpísaní mierovej zmlouvy 7.1 1649, no z niektorých posádok na Morave, predovšetkým z Olomouca, sa stiahli až po vyplatení všetkých reparácií cisárom v lete r. 1650.